Pred 80 rokmi vyhlásili Košický vládny program povojnovej vlády

Košice/Bratislava 5. apríla (TASR) - Vojská 18. armády 4. ukrajinského frontu oslobodili Košice 19. januára 1945. Košice tak boli prvým veľkým oslobodeným mestom na území bývalého Československa. Vďaka tomu sa stali dočasným sídlom najvyšších štátnych inštitúcií, od 30. januára 1945 sídlom Slovenskej národnej rady (SNR) a od 3. apríla aj rezidenciou prezidenta Československa Edvarda Beneša.

Východoslovenská metropola sa stala aj miestom, kde sa prvá československá povojnová vláda zišla, aby na sklonku druhej svetovej vojny prijala program, známy ako Košický vládny program, od vyhlásenia ktorého uplynie v sobotu 5. apríla 80 rokov.

Vyhláseniu Košického vládneho programu predchádzali moskovské rokovania od 22. do 29. marca 1945. Základom rokovaní bol návrh predložený moskovským vedením Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorý zástupcovia nekomunistickej časti londýnskeho exilu (Československá strana lidová, Československá strana národně socialistická, Československá sociálně demokratická strana dělnická) akceptovali. Slovensko na rokovaní zastupovali predstavitelia SNR Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Vavro Šrobár, Jozef Styk, Jozef Šoltész a Ján Ursíny.

Novú vládu pod vedením bývalého československého vyslanca v Moskve Zdeňka Fierlingera vymenoval Beneš 4. apríla 1945 v Košiciach. Vláda mala 25 členov, 16 Čechov a 9 Slovákov, pričom kabinet tvorili zástupcovia štyroch českých a dvoch slovenských politických strán (Demokratickej strany Slovenska a Komunistickej strany Slovenska).

Na druhý deň 5. apríla 1945 po zasadaní prvej československej povojnovej vlády a SNR došlo k schváleniu, respektíve k vyhláseniu Košického vládneho programu, ktorého oficiálny názov bol Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov.

Program pozostával zo 16 kapitol. Deklaroval maximálnu snahu vlády pomáhať Červenej armáde pri oslobodzovaní územia Československa a zabezpečiť budovanie československej armády podľa sovietskeho vzoru. Jej základom sa mal stať Prvý československý armádny zbor v Sovietskom zväze. Program určoval aj smerovanie povojnového hospodárskeho, spoločenského a politického vývoja.

Novú vládu charakterizoval ako vládu širokého Národného frontu Čechov a Slovákov tvorenú predstaviteľmi všetkých zložiek, ktoré v zahraničí i doma viedli národnooslobodzovací zápas. Konštatoval aj jej dočasný charakter, teda do konania slobodných volieb. Na základe Košického vládneho programu malo byť Československo obnovené ako jednotný štát dvoch rovnoprávnych národov, pričom predstaviteľom štátnej moci na Slovensku bola SNR.

V oblasti vnútornej politiky program určoval napríklad, ktoré strany môžu pôsobiť a ktoré budú zakázané. Nová štátna správa sa mala budovať na základe národných výborov. Program hovoril aj o potrestaní zradcov a kolaborantov a v dokumente boli zakotvené princípy kolektívnej viny Nemcov a Maďarov s tým, že im bude zrušené štátne občianstvo.

Napriek tomu, že Československo bolo počas dvoch desaťročí od svojho vzniku v októbri 1918 prozápadne orientovaným štátom, tvorba novej zahraničnopolitickej koncepcie vlády sa na základe programu orientovala na Sovietsky zväz v duchu Benešovej teórie „Československa ako mosta medzi Východom a Západom“.

Košický vládny program fakticky znamenal výrazný politický posun doľava a právne ukotvil zbližovanie so Sovietskym zväzom, čím vlastne nasmeroval cestu k nastoleniu komunistického režimu v Československu. Program predstavoval akúsi ústavu „sui generis“ a hoci formálne neobsahoval právne normy, zakotvoval základy nového povojnového politického systému, tzv. ľudovej demokracie.

Systém niesol viaceré autoritatívne prvky, nepočítal s existenciou politickej opozície a obmedzoval politický pluralizmus, keď znemožňoval voľnú súťaž politických strán. V konečnom dôsledku uľahčil cestu k nástupu komunistického režimu vo februári 1948.